História

  Zázrivá vznikla v polovici 16. storočia na valaskom práve a patrila Oravskému panstvu až do zrušenia poddanstva. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o obci je z roku 1556. Obec o rozlohe 6715 ha sa skladá z 11 osád: Biela, Demkovská, Dolina, Grúne, Havrania, Končitá, Kozinská, Petrova, Plešivá, Ráztoky, Stred.

  Zázrivá je rodiskom významných osobností:

• maliara a rezbára Jána Drengubjaka(1781-1850)
• maliara a ilustrátora Maximiliána Rátskaya(1806-1872)
• etnografa a publicistu Jozefa Štefanicu(1849-1917).

Geografická poloha a klimatické pomery

Obec Zázrivá sa nachádza na severozápadnom Slovensku.Jej katastrálne územie zasahuje do niekoľkých horských celkov a podcelkov Fatransko-tatranskej oblasti a Stredných Beskýd. Stred územia tvorí Zázrivská brázda, v ktorej je stred osídlenia obce. Reliéf územia je lúčovito modelovaný riečnou sieťou Zázrivky a jej prítokov, pozdĺž ktorých je rozložené laznícke osídlenie jedenástich zázrivskych osád. Osídlenie hyspometricky vystupuje až do výšky 880 m n. m., čo je viac ako 300-metrový výškový rozdiel osídlenia obce.

Členitý terén Zázrivej ovplyvňuje klimatické prvky. Intenzitu slnečného žiarenia určuje zemepisná šírka, nadmorská výška a oblačnosť.Fyzicko-geografické pomery a atmosferická cirkulácia sú ďalšími klímotvornými činiteľmi, ktoré ovplyvňujú tepelné výkyvy a rozdiely v oblačnosti a zrážkach, ako aj smer a prúdenie vetrov. Teploty, zrážky, sila a smer vetrov sú v jednotlivých častiach obce rozdielne podľa výškových rozdielov. Rozdiely teploty jednotlivých častí obce môžu byť i v bežnom dni až 5°C.

Vraví sa, že na Orave je "strašná zima" a v Zázrivej zvlášť. Je to zrejme tak, ale i toto robí možno tento kraj jedinečným. Priemerné januárové teploty sú -6°C, priemerné júlové teploty 13°C. Počas roku len 250 dní má teplotu nad 0°C. V okolí Zázrivej sa snehová pokrývka udrží zhruba 130 dní v roku, hrúbka snehovej prikrývky dosahuje 130 cm. Ročný úhrn zrážok je okolo 1000 mm.

V Zázrivej a okolí nájdeme množstvo chránených a inde len ojedinele sa vyskytujúcich rastlín a druhov. Preto je množstvo lokalít v katastri obce označených za chránené: oblasť Rozsutcov je časťou Národného parku Malá Fatra, Štátne prírodné rezervácie Minčol a Paráč, Chránené náleziská Dubovské lúky a Plešivá, Chránený prírodný výtvor Borková mláka.